Príbehy so značkou MORA - Vstavané rúry

Keď sme mali ešte malé deti, milovali kura na všetky spôsoby, ale najradšej pečené s kôrkou. Tak som robila v nedeľu kura. Už bolo pekne ružové, tak som ho ešte poriadne preliala, nechala dopiecť a manžel volal deti k stolu.  Naložil na taniere zemiakovú kašu a ja som išla vybrať kura z rúry.  Rúra ale naraz nešla otvoriť, pretože sa zasekli dvierka. Decká začali plakať, manžel kričať a ja som nevedela, čo robiť. Manžel hovorí deťom - sadnite si pred rúru, jedzte kašu a pozerajte sa na tie kuriatka. Chvíľku sme ich tak nechali, ale potom manžel musel dvierka vypáčiť, aby sme sa konečne najedli. Aj keď naše deti už majú svoje deti, stále na to spomínajú, keď sa všetci zídeme a každému tvrdia, že sme im nechceli dať najesť. Tak sa vždy poriadne nasmejeme. To bol náš najhorší a najveselší zážitok s MOROU.

V predminulom roku sme si v liahni vypiplali sedem malých káčatiek indického bežca. Vyliahli sa nám na začiatku prázdnin a zažili sme s nimi mnoho krásnych chvíľ. Jednou z týchto chvíľ bolo kúpanie. Keď svietilo slniečko a bolo teplo, napustili sme do lavóra vlažnú vodu a dali do nej káčatká. Tie sa začali zobáčikmi umývať, potápali hlavičky a striekali vodu všade dookola. Keď sa kačičky umyli, dali sme ich usušiť na starý uterák rozložený na terase. Bol to lepší zážitok než nejaký seriál v televízii. Kačičky sa trepotali na slniečku, sušili sa zobáčikmi, preháňali sa a potkýnali jedna cez druhú. Raz sa však stalo, že starší syn dal kačičky do bazénika so studenou vodou. Navyše bolo pod mrakom a kačičky sa vonku neusušili. Syn ich dal do škatule domov do tepla a myslel si, že uschnú. Po nejakom čase som prišla k škatuli a dve káčatká tam ležali studené a mokré na zemi. Vyzerali ako mŕtve. Hneď mi napadlo skúsiť ich zahriať a usušiť. Priznám sa, že fénom to veľmi nešlo. Zrazu mi prebleslo hlavou skúsiť ich zahriať v rúre. Na plech som rozložila starší uterák, položila naň takmer mŕtve kačiatka a zapla rúru na 40 stupňov. S napätím sme všetci pozorovali pootovrenými dvierkami, či to pomôže. Asi po pol hodine kačičky začali dvíhať hlavičky, hýbať sa, neskôr sa začali dvíhať a stáť na nožičkách. Vyhrali sme! Naša rúra MORA nám zachránila kačičky. Stále spomíname na túto príhodu, ako mamička piekla dvojtýždňové kačičky v rúre.

Môj nie prvý, ale posledný zážitok. Išlo sa na nákup, deti doma (mali opateru) nič nerobte, na nič nesiahajte, za chvíľku sa vrátime. Vybalil sa po príchode nákup a hurá, pôjdem piecť niečo dobré. Všetko nachystané a šup do rúry. Ale čo je s gombíkmi, nedajú sa otočiť. Pozerám, divím sa prečo. Pretože deti naozaj na nič nesiahali, len tavnou pištoľou zalepili všetky gombíky. :-) Po odstránení „chyby“ sa už pieklo ostošesť. :-)