Príbehy so značkou MORA

MORA spotrebiče sú veľa rokov súčasťou vašich príbehov – vážnych, úsmevných aj radostných, partnerských aj rodinných. Sú skrátka plné života. Vďaka vám sme získali mnoho krásnych príbehov so značkou MORA od rôznych generácií. Máme z toho veľkú radosť a chceme ich s vami zdieľať. Tie najkrajšie príbehy vám bez akýchkoľvek úprav predstavujeme na tejto stránke. Pokiaľ máte aj vy zaujímavý príbeh so spotrebičmi MORA a chcete sa oň s nami podeliť, pošlite nám ho a hrajte o náš športový rýchloschnúci uterák MORA alebo flash disk MORA.

1972
Ručný šľahač | Krém, kam sa pozrieš
Zobraziť viac

Krém, kam sa pozrieš / 1972

Tak to si pamätám presne. Mala som vtedy asi šesť alebo sedem rokov, bola som u babičky a dedka na prázdninách a chcela som babičke pomáhať s pečením. Babička mi dala ručný mixér MORA s tým, že mám vyšľahať krém. Ona že zatiaľ zájde priložiť a hneď sa vráti. Držala som mixér prvýkrát, mamičke som nikdy ako mladšia z dvoch dievčat nepomáhala. Zapla som ho na tú najvyššiu rýchlosť a krém bol všade. Na mojej tvári, bielom tričku s jahodou, na linke, sporáku, na stene aj na zemi. V tej chvíli som spanikárila, nevedela som zrazu, ako to vypnúť, a len som ho držala vo vzduchu ako obarená. Keď prišla babička, so smiechom ho vypla a ochutnala prstom krém z mojej tváre. Opýtala sa, čo som vyvádzala, a mne nenapadlo nič iné, než: „Normálne som ho tak dala a tak zapla, pozri!“ Ešte dlhé roky, a aj v dospelosti, mi to babička pripomínala. 

Simkru
1979
Sporák | Pečené zelené
Zobraziť viac

Pečené zelené / 1979

Môj príbeh, bohužiaľ, nevonia po mäsku ani po koláčoch. Odohral sa v sedemdesiatych rokoch. Na dovolenke v Písku mi rodičia kúpili krásne zelenkavé nohavice. Nemohla som sa dočkať, až nimi prvý deň školy oslním spolužiačky. Bohužiaľ, toho dňa lialo ako z krhly a mama dala jasný zákaz: do dažďa nie. Lenže kto by to vydržal? Úspech som mala veľký, ale nohavice pofŕkané bahnom až ku kolenám. Skúšala som vyprať nohavice, ale nohavice nasávali vodu ako mach. Čo s tým? Napadol mi spásonosný nápad – zapla som rúru sporáka MORA, na mriežku dala mokré nohavice a zvyšok nechala visieť von z rúry. Veľmi som si oddýchla, ale len dovtedy, keď som zacítila ohník! Z rúry som už stačila vybrať len šortky s ohorenými nohavicami. :-( Bežala som s nimi pred dom a hodila ich do suchého záchodu, ktorý tam stál pre robotníkov zo stavby. Pred rodičmi som robila, že sa nohavice stratili, a pravdu som priznala až po mnohých rokoch. :-)

Ekonvalinka
1986
Ohrievač vody | Kúpeľ plný spomienok
Zobraziť viac

Kúpeľ plný spomienok / 1986

Môj spotrebič MORA si iste vypočul ten najkrajší príbeh vo vani, kde som prvýkrát nádherne relaxovala, keď sme si kúpili ohrievač MORA na 80 litrov. Nikdy nezabudnem na tú hebkosť penového teplého kúpeľa, keď som si dopúšťala horúcu vodu tak dlho, až sa nikomu nezvýšila. Dostala som za to síce vynadané, ale ten skvelý kúpeľ si pamätám dodnes – zakaždým, keď sa ponáram do voňavého, napeneného kúpeľa, tak sa cítim byť tým mladým dievčaťom plným plánov. Dovnútra síce vojdem ako babička a tiež ako babička vyleziem, ale v kúpeli zavriem oči a omladnem najmenej o tridsať rokov, a to je jednoducho nádherné. Ten príbeh je krátky – stačí naň jedno slovo „... ááach“.

Vladka321
1992
Plynová varná doska | Ako (ne)smažiť hranolčeky
Zobraziť viac

Ako (ne)smažiť hranolčeky / 1992

Mám taký menší úsmevný príbeh priamo s plynovou varnou doskou MORA. V 90. rokoch šli do módy fritézy. Všetci sme sa tešili na extra mastné, ale hlavne domáce hranolčeky. Mamička s veľkým elánom nový fritézu priviezla, naliala do nej asi tonu oleja, postavila ju na sporák a pri čakaní, kým sa rozohreje olej, šla pozbierať bielizeň. Ja som ležala pri televízore a dívala sa (určite) na Beverly Hills. Zrazu som zacítila zápach páleného plastu. Zavolala som na mamičku a bežali sme do kuchyne. Na sporáku sa fritéza doslova roztekala. Mamička totiž omylom nezapla fritézu, ale horák, na ktorý ju postavila. Takže bolo po fritéze a takmer aj po sporáku. Že to bola značka MORA, viem preto, že sme zo sporáka potom na striedačku strhávali roztečenú farbu a plast, ktorý stiekol cez logo a natiekol medzi čierno-strieborné gombíky.

Very.N
2008
Sporák | Nečakaná žiadosť
Zobraziť viac

Nečakaná žiadosť / 2008

Plynový sporák mora sme mali doma snáď od nepamäti... Pred 10 rokmi po dlhých 10 rokoch vzťahu ma môj manžel - vtedy dlhoročný priateľ požiadal z ničoho nič pri zohrievaní večere práve na tomto sporáku o ruku... bolo to takto ja rozvedená z malými deťmi som už svadbu nechcela ani za nič a tak sme spolu z mužom šťastne žili bez papiera , keďže on ženatý nebol nikdy a môj najmladší syn vtedy prváčik moc túžil aby mal ockove priezvisko. Zrazu vraví ocino a kedy si maminu vezmeš za ženu, nech už mám tvoje priezvisko a muž na to sa otočil od hrnca. Došla som z práce premrznutá ,mokrá.... z lyžicou v ruke miesto kvetov ma požiadal o ruku... a malý zakričal áno.... a tak som rezignovala kývla hlavou áno... muž dozohrieval večeru a začali sa plány na svadbu... v auguste budeme maž 10 výročie svadby synovia sú už dospelý a naša láska je rovnako horúca ako to zohriate jedlo vtedy.

Labus
2010
Tyčový mixér | Deň blbec
Zobraziť viac

Deň blbec / 2010

Je to príbeh ako každý iný. Pre väčšinu ľudí sa môže zdať ako niečo bežné, ale pre mňa má omnoho väčší význam. Tiež poznáte tie dni, keď viete, že ste skrátka vstali zlou nohou? Začalo sa to v kuchyni, keď som si ráno na raňajky robila kokteil tyčovým mixérom MORA. Samozrejme, som sa celá poliala – vystreklo to na mňa a ja som sa musela prezliecť. V práci som narazila do sklenených dverí a pokračovalo to ďalej. No, pripadala som si ako v béčkovej komédii. Tak som večer prišla domov úplne unavená a už som na nič nemala za živý svet náladu. Ale priateľ trval na svojom – že aj tak príde a niečo mi uvarí. Prišiel, bol veľmi milý a snažil sa mi zlepšiť náladu po celom tom dni. Nech si vraj sadnem, že mi urobí večeru. Chcela som mu pomôcť, tak som šla za ním, a ako dôjdem k sporáku, vyprskne na mňa olej a trochu ma obarí. To ma už dožralo, a tak som vyhlásila, že sa na to vykašlem a pôjdem spať. Priateľ, keď ma videl, tak mi povedal, že pre mňa má prekvapenie, že mi to chcel povedať až pri večeri, ale ako ma vidí, povie mi to rovno. Tak tam na mňa naraz v tej kuchyni vybalil, že nám kúpil dve letenky do Thajska a že pôjdeme v lete cestovať na mesiac po Ázii. Cesta, ktorú som si vždy priala! Nemohla som byť šťastnejšia. Aj keď to môže vyzerať ako najhorší deň, vždy tam je aspoň jedna dobrá vec. A ja ju mám vo svojom priateľovi, ktorý mi urobil takú radosť v kuchyni.

Asedita
Bezplatná zákaznícka linka
0800 105 505
Každý pracovný deň 8.00 - 16.00 h
Hľadáte svojho najbližšieho predajcu alebo našu značkovú predajňu?

Zobraziť mapu