Príbehy so značkou MORA

MORA spotrebiče sú veľa rokov súčasťou vašich príbehov – vážnych, úsmevných aj radostných, partnerských aj rodinných. Sú skrátka plné života. Vďaka vám sme získali mnoho krásnych príbehov so značkou MORA od rôznych generácií. Máme z toho veľkú radosť a chceme ich s vami zdieľať. Tie najkrajšie príbehy vám bez akýchkoľvek úprav predstavujeme na tejto stránke. Pokiaľ máte aj vy zaujímavý príbeh so spotrebičmi MORA a chcete sa oň s nami podeliť, pošlite nám ho a hrajte o náš športový rýchloschnúci uterák MORA alebo flash disk MORA.

1972
Ručný šľahač | Krém, kam sa pozrieš
Zobraziť viac

Krém, kam sa pozrieš / 1972

Tak to si pamätám presne. Mala som vtedy asi šesť alebo sedem rokov, bola som u babičky a dedka na prázdninách a chcela som babičke pomáhať s pečením. Babička mi dala ručný mixér MORA s tým, že mám vyšľahať krém. Ona že zatiaľ zájde priložiť a hneď sa vráti. Držala som mixér prvýkrát, mamičke som nikdy ako mladšia z dvoch dievčat nepomáhala. Zapla som ho na tú najvyššiu rýchlosť a krém bol všade. Na mojej tvári, bielom tričku s jahodou, na linke, sporáku, na stene aj na zemi. V tej chvíli som spanikárila, nevedela som zrazu, ako to vypnúť, a len som ho držala vo vzduchu ako obarená. Keď prišla babička, so smiechom ho vypla a ochutnala prstom krém z mojej tváre. Opýtala sa, čo som vyvádzala, a mne nenapadlo nič iné, než: „Normálne som ho tak dala a tak zapla, pozri!“ Ešte dlhé roky, a aj v dospelosti, mi to babička pripomínala. 

Simkru
1986
Ohrievač vody | Kúpeľ plný spomienok
Zobraziť viac

Kúpeľ plný spomienok / 1986

Môj spotrebič MORA si iste vypočul ten najkrajší príbeh vo vani, kde som prvýkrát nádherne relaxovala, keď sme si kúpili ohrievač MORA na 80 litrov. Nikdy nezabudnem na tú hebkosť penového teplého kúpeľa, keď som si dopúšťala horúcu vodu tak dlho, až sa nikomu nezvýšila. Dostala som za to síce vynadané, ale ten skvelý kúpeľ si pamätám dodnes – zakaždým, keď sa ponáram do voňavého, napeneného kúpeľa, tak sa cítim byť tým mladým dievčaťom plným plánov. Dovnútra síce vojdem ako babička a tiež ako babička vyleziem, ale v kúpeli zavriem oči a omladnem najmenej o tridsať rokov, a to je jednoducho nádherné. Ten príbeh je krátky – stačí naň jedno slovo „... ááach“.

Vladka321
1992
Plynová varná doska | Ako (ne)smažiť hranolčeky
Zobraziť viac

Ako (ne)smažiť hranolčeky / 1992

Mám taký menší úsmevný príbeh priamo s plynovou varnou doskou MORA. V 90. rokoch šli do módy fritézy. Všetci sme sa tešili na extra mastné, ale hlavne domáce hranolčeky. Mamička s veľkým elánom nový fritézu priviezla, naliala do nej asi tonu oleja, postavila ju na sporák a pri čakaní, kým sa rozohreje olej, šla pozbierať bielizeň. Ja som ležala pri televízore a dívala sa (určite) na Beverly Hills. Zrazu som zacítila zápach páleného plastu. Zavolala som na mamičku a bežali sme do kuchyne. Na sporáku sa fritéza doslova roztekala. Mamička totiž omylom nezapla fritézu, ale horák, na ktorý ju postavila. Takže bolo po fritéze a takmer aj po sporáku. Že to bola značka MORA, viem preto, že sme zo sporáka potom na striedačku strhávali roztečenú farbu a plast, ktorý stiekol cez logo a natiekol medzi čierno-strieborné gombíky.

Very.N
2010
Tyčový mixér | Deň blbec
Zobraziť viac

Deň blbec / 2010

Je to príbeh ako každý iný. Pre väčšinu ľudí sa môže zdať ako niečo bežné, ale pre mňa má omnoho väčší význam. Tiež poznáte tie dni, keď viete, že ste skrátka vstali zlou nohou? Začalo sa to v kuchyni, keď som si ráno na raňajky robila kokteil tyčovým mixérom MORA. Samozrejme, som sa celá poliala – vystreklo to na mňa a ja som sa musela prezliecť. V práci som narazila do sklenených dverí a pokračovalo to ďalej. No, pripadala som si ako v béčkovej komédii. Tak som večer prišla domov úplne unavená a už som na nič nemala za živý svet náladu. Ale priateľ trval na svojom – že aj tak príde a niečo mi uvarí. Prišiel, bol veľmi milý a snažil sa mi zlepšiť náladu po celom tom dni. Nech si vraj sadnem, že mi urobí večeru. Chcela som mu pomôcť, tak som šla za ním, a ako dôjdem k sporáku, vyprskne na mňa olej a trochu ma obarí. To ma už dožralo, a tak som vyhlásila, že sa na to vykašlem a pôjdem spať. Priateľ, keď ma videl, tak mi povedal, že pre mňa má prekvapenie, že mi to chcel povedať až pri večeri, ale ako ma vidí, povie mi to rovno. Tak tam na mňa naraz v tej kuchyni vybalil, že nám kúpil dve letenky do Thajska a že pôjdeme v lete cestovať na mesiac po Ázii. Cesta, ktorú som si vždy priala! Nemohla som byť šťastnejšia. Aj keď to môže vyzerať ako najhorší deň, vždy tam je aspoň jedna dobrá vec. A ja ju mám vo svojom priateľovi, ktorý mi urobil takú radosť v kuchyni.

Asedita
2015
Elektrická varná doska | Zradné sviečky
Zobraziť viac

Zradné sviečky / 2015

Vlastníme s manželom vstavanú rúru a varnú dosku MORA. Poviem vám, tá už zažila – poškriabaná, obitá, ale to nie je všetko. Asi tretí rok vyrábam domáce sviečky z palmového vosku. Najprv vždy treba na platni rozohriať vosk – musí sa strážiť, inak sa pri 150 °C začne nebezpečne zahrievať, tlieť a môže potom začať horieť. Raz som si tak robila sviečky, rozohrievam vosk a vtom mi niekto napíše na počítač… Sadnem si do obývačky a odpisujem (áno, úplne som zabudla, čo som predtým vôbec robila). Asi po desiatich minútach manžel hovorí: „Ty… tu niečo smrdí!“ A ja: „Hmmm…“ O chvíľku sa situácia opakuje: „Tu sa niečo pripaľuje, tu niečo, sakra, horíííííííííííí!“ A už manžel letel a horiaci hrniec sa snažil uhasiť – dobrovoľný hasič zas v akcii. Dym v celom byte, prasknuté dva tanieriky (pri snahe udusiť oheň) a samozrejme som si vypočula, čo som si zaslúžila. Odvtedy si dávam poriadny pozor (stačila ešte chvíľka a stala by sa ozajstná katastrofa) a neodchádzam. No to však tiež nepomáha… Naposledy som vyliala celý hrniec modrého vosku na varnú dosku a jej okolie, škriabanie bolo naozaj dlhé... Keby mohli spotrebiče MORA rozprávať, určite by sa od nás chceli odsťahovať.

Pelsikova
2016
Vestavná trouba | 7 malých kačiatok
Zobraziť viac

7 malých kačiatok / 2016

V predminulom roku sme si v liahni vypiplali sedem malých káčatiek indického bežca. Vyliahli sa nám na začiatku prázdnin a zažili sme s nimi mnoho krásnych chvíľ. Jednou z týchto chvíľ bolo kúpanie. Keď svietilo slniečko a bolo teplo, napustili sme do lavóra vlažnú vodu a dali do nej káčatká. Tie sa začali zobáčikmi umývať, potápali hlavičky a striekali vodu všade dookola. Keď sa kačičky umyli, dali sme ich usušiť na starý uterák rozložený na terase. Bol to lepší zážitok než nejaký seriál v televízii. Kačičky sa trepotali na slniečku, sušili sa zobáčikmi, preháňali sa a potkýnali jedna cez druhú. Raz sa však stalo, že starší syn dal kačičky do bazénika so studenou vodou. Navyše bolo pod mrakom a kačičky sa vonku neusušili. Syn ich dal do škatule domov do tepla a myslel si, že uschnú. Po nejakom čase som prišla k škatuli a dve káčatká tam ležali studené a mokré na zemi. Vyzerali ako mŕtve. Hneď mi napadlo skúsiť ich zahriať a usušiť. Priznám sa, že fénom to veľmi nešlo. Zrazu mi prebleslo hlavou skúsiť ich zahriať v rúre. Na plech som rozložila starší uterák, položila naň takmer mŕtve kačiatka a zapla rúru na 40 stupňov. S napätím sme všetci pozorovali pootovrenými dvierkami, či to pomôže. Asi po pol hodine kačičky začali dvíhať hlavičky, hýbať sa, neskôr sa začali dvíhať a stáť na nožičkách. Vyhrali sme! Naša rúra MORA nám zachránila kačičky. Stále spomíname na túto príhodu, ako mamička piekla dvojtýždňové kačičky v rúre.

Haitlu
2017
Sporák | Prvé krôčiky
Zobraziť viac

Prvé krôčiky / 2017

Pred 20 mesiacmi sa nám narodila Rozárka. Dievčatko plné energie a zvedavé ako opička. Keď začala liezť po štyroch všade po byte, tak som sa už ako každá mama tešila na jej prvé krôčiky, ale ona nie a nie začať chodiť. Postaviť sa s oporou vedela, ale neurobila jediný krok. Trochu už som sa bála, že niečo nie je v poriadku. Hlavne kvôli neúnavným otázkam zo strany všetkých príbuzných a známych. Krátko pred Vianocami už mala takmer rok a pol a ona stále nič. Syn Ondrášek je môj veľký kuchársky pomocník. Pomáha mi s varením po celý rok a netrpezlivo vždy očakáva, kedy sa už začne pečenie vianočných koláčikov. Konečne sa dočkal a dali sme sa do veľkého tvorenia. Rozárka sa okolo nás batolila a zvedavo pozorovala, čo to stvárame. Ako prvé bolo v pláne piecť vanilkové rožteky. Pod Rozinkiným odborným dohľadom sme šupli do rúry prvý plech a okolo sa to rozvoňalo tou pravou vianočnou vôňou. V tej chvíli sa rožteky v rúre stali pro Rozárku neodolateľným lákadlom. Pustila sa skrinky, pri ktorej dovtedy stála opretá, a urobila svoje prvé tri samostatné krôčiky smerom k rúre! Oprela sa dlaňami o jej dvierka a zamilovane sa dívala dovnútra. Sklo dvierok našťastie nepáli, ani keď rúra pečie, a tak ho môže pokojne potľapkávať, koľko chce. Jéj, to bolo radosti, že sa vďaka našej starej rúre Rozinka konečne rozhodla chodiť. Dnes už behá ostošesť, a niekedy dokonca aj ostosedem, že mám občas aj čo robiť, aby som ju v tom jej rozbehu za objavovaním sveta dobehla. 

Bleblemcy
Bezplatná zákaznícka linka
0800 105 505
Každý pracovný deň 8.00 - 16.00 h
Hľadáte svojho najbližšieho predajcu alebo našu značkovú predajňu?

Zobraziť mapu